Dňa 07. 06. 2012 o 7: 46 sa náš 5-hviezdičkový koráb vydal do Banskej Bystrice. Tohto výletu sa zúčastnil šiesty a ôsmy ročník. Zábava sa začala už v Belej, nakoľko niektorí žiaci skoro zmeškali autobus. Ale nakoniec sa každý našiel, pani učiteľky dovolili šoférovi naštartovať autobus a vyrazili sme. Cesta trvala asi dve hodiny. Ale táto doba ubehla veľmi rýchlo, pretože sa všetci dobre zabávali. Okolo 10-tej hodiny sme dorazili do Banskej Bystrice. Hneď sme vyrazili k Múzeu SNP. Táto stavba vyzerala ako UFO. Len sme čakali, kedy odtiaľ vylezú nejakí mimozemšťania, ale čakali sme zbytočne. Všetci sme sa vrútili dovnútra. Nie kvôli túžbe po umení, ale kvôli tomu, že tam bolo WC. Potom sa naša skupina rozdelila na dve podskupiny: skupinu „a“ a skupinu „b“. My „alfáci“ sme sa vybrali najprv do Thurzovho domu. Mali sme veľmi milú pani sprievodkyňu. Pýtala sa nás rôzne otázky, aby zistila, aký máme všeobecný rozhľad. Keď zistila, aký ten rozhľad máme, tak sa nás už radšej nič nepýtala. Potom k nám prevelili iného sprievodcu. Ten však bol viac vystrašený než my. Dostali sme sa do dákej „Zelenej siene“. Mňa, veľkého labužníka, zaujalo najmä to, že táto sieň bola kedysi dávno udiareň. Samozrejme všetky exponáty boli zaujímavé a nádherné. Potom sme sa presunuli do OC Európa. Navštívili sme „Vedhračku“. Boli to vlastne hračky ako napr.: hlavolamy, optické hračky, elektrické a magnetické hračky. Mne osobne sa najviac páčil virtuálny futbal. Lopta totiž reagovala na tieň. Pravdupovediac, vyzeralo to ako kútik pre retardovaných. Pretože ľudia, čo odchádzali okolo, nás len videli, ako kopeme do zeme nohami. V Európe sme dostali rozchod, ktorý som teda vôbec nevyužil. No a potom sme sa presunuli na námestie. Najnebezpečnejším miestom v Banskej Bystrici bola fontána. Taký prechod cez hlavnú cestu to bolo nič oproti tomu, čo sa dialo tam. Najprv som si myslel, že len nasajem trochu vlahy zo vzduchu okolo fontány. Avšak celé sa to zvrtlo a po príchode mojich ohľaduplných spolužiačok som len s ťažkosťami na sebe nachádzal suché miesta. Ale nie len fontána bola stredom diania. Aj na záchodoch bolo dosť rušno. Jeden spolužiak, ktorého nebudem menovať, zažil taký menší trapas. Len pre vašu informáciu, bol to L. T. Ten sa napríklad dral s peniazmi do dámskych toaliet. Nakoniec ho vyhnala jedna teta, ktorá mu vysvetlila, že pánske toalety sú naproti. Nemôžem vám povedať, čo robili „betáci“, keďže som s nimi nebol a neprenasledoval som ich. Veď nie som policajt. Len dúfam, že mali viac rozumu než „alfáci“. No a nakoniec sme sa dostali do autobusu. Táto cesta naspäť nebola taká veselá ako tá prvá. Niektorí žiaci boli dokonca donútení k tej najnevkusnejšej aktivite – ku spánku. Ale ja nie. ja som len rozjímal. Aj keď je pravda, že so zavretými očami. Straty na životoch neboli veľké. Za obeť padol len jeden dáždnik, ktorý nešťastnou náhodou vybuchol. Krátkou cestou by som sa chcel poďakovať pani učiteľke Marunovej a pani učiteľke Vácvalovej za to, že to s nami vydržali. Častokrát si my žiaci hovoríme, aké úžasné by to bez nich bolo, ale priznajme si, že bez nich by nebolo nič. Ani zábava, ani výlety, ani vzdelanie, teda žiadna práca, žiadne peniaze, žiadny život. Ale aj žiaci si zaslúžia pochvalu. Už len za to, že počet žiakov sa nezmenil a prišlo nás naspäť toľko, koľko nás ráno odišlo. Na druhej strane, aj to je zásluha pani učiteliek. Ja len môžem skonštatovať, že tento výlet bol parádny. Snáď sa páčil aj naším dvom koordinátorkám. Toľko asi k nezabudnuteľnému výletu 8. B a vybraných žiakov. Zároveň sa chceme poďakovať aj nášmu pánovi vodičovi Chabadovi, že nás bezpečne, v pokoji a bez zjavných problémov dopravil do Banskej Bystrice a potom aj domov. Jozef Ďurana 8. B
