Špeciálny pedagóg
Dyslexia
Čo je to dyslexia?
Dyslexia je špecifická porucha čítania, pri ktorej jednotlivec s priemernou inteligenciou a dostatkom stimulov z prostredia nedokáže účinne čítať. Narušuje tempo čítania, prejavuje sa pomalým čítaním či slabikovaním. Narušená je správnou čítania s tendenciou zamienať písmená až domýšľať si text. Oslabenia sa objavujú aj v porozumení čítaného textu.
Dysgrafia
Čo je to dysgrafia?
Dysgrafia znamená neschopnosť naučiť sa písať pomocou bežných vzdelávacích metód a postupov pri primeranej inteligencii, pri primeranom zdravotnom stave, primeranej snahe zo strany rodiny aj pani učiteľky. Napriek tomu, že sa dieťa veľmi snaží (nie je to lajdák a nechce sa mu), výsledok nie je zodpovedajúci jeho námahe. Dysgrafia nesúvosí s nedostatočným intelektom ani s jevhodným spôsobom učenia.
Dysortografia
Čo je dysortografia?
Dysortografia je porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov ako sú napríklad zámena krátkych dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások. Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou a dysgrafiou. Podstatnú úlohu zrejme pri tejto dysfunkcií zohráva skúsenosť a spôsob rozumového spracovávania informácií dieťaťom. Dysortografik má často poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania. To znamená, že dieťa nepočuje správne to, čo sa mu diktuje, hoci sluch má napriek tomu úplne v poriadku. Často takémuto dieťaťu chýba určitý „cit“ pre jazyk. Má problém prakticky uplatniť naučené pravidlá a poučky. Jeho pracovné tempo je pomalšie, takže často sa stáva, že, podobne ako dysgrafické dieťa, nestíha písať diktované vety a taktiež má poruchy pozornosti, pamäti, myslenia, je impulzívne, hyperaktívne a pod.
Niektoré ťažkosti, ktoré musí dieťa s dysortografiou prekonávať:
- zámena krátkych a dlhých samohlások,
- vynechávanie, pridávanie a zamieňanie písmen, slov, slabík (dy-di, ty-ti, ny-ni) a hlások,
- rozlišovanie sykaviek (s,c,z,š,č,ž),
- spájanie alebo trhanie slov,
- nedodržiavanie diakritiky (bodky, čiarky, dĺžne),
- nesprávne umiestňovanie diakritiky,
- nezvládnutie hraníc písma (spájanie slov –predložky so slovami, nerozlišovanie začiatku a konca vety).
Dysortografik v škole:
Dieťa s dysortografiou často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov či iných textov ich nevie a nedokáže pohotovo okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je plný chýb, napríklad nesprávne určené y-i, ý-í v slove a pod. Prepísanie alebo opísanie textu im spôsobuje veľké problémy. Dieťa sa síce snaží napísať text najlepšie ako vie, no jeho snaha je mnohokrát v protiklade s výsledkami, ktoré dosahuje.
Pozitívna motivácia dieťaťa je veľmi dôležitá, preto by aj hodnotenie malo byť v podobnom duchu. Malo by síce dieťaťu ukázať, v čom sú ešte jeho nedostatky, ale zhodnotiť i to, že dieťa sa lepší a v budúcnosti bude dosahovať stále lepšie výsledky. Úspech je niečo, po čom takéto dieťa nesmierne túži.
Dyskalkúlia
Čo je dyskalkúlia?
Dyskalkúlia je špecifická porucha učenia, pri ktorej má dieťa problém s chápaním základných matematických pojmov. Ide o poruchu vnímať veci v abstraktných súvislostiach. Podozrenie na dyskalkúliu môže nastať pokiaľ dieťa i postupom do vyššieho ročníka učivo nezvláda a zaostáva za svojimi spolužiakmi. Potom je vhodné navštíviť s dieťaťom nášho špeciálneho pedagóga, resp. Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie ( pedagogicko – psychologickú poradňu ).
Dieťa s dyskalkúliou nechápe matematické pojmy, predstavy, pravidlá a formulácie, napriek tomu, že matematike venuje dostatok času. Nie je schopné realizovať a chápať podstatu odčítania, sčítania, násobenia a delenia. Má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť. Problémy s čítaním ani písaním nemá. Verbálny prejav je na veľmi dobrej úrovni. Problém nastane vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika. Dieťa môže začať jednotlivé čísla zamieňať, nahrádzať inými písmenami alebo symbolmi alebo ich dokonca vôbec nespoznáva. Napriek ťažkostiam, ktoré dyskalkulické dieťa má, vie si dobre zapamätať tlačený text, zaujíma sa o vedu, pokiaľ si nevyžaduje matematické myslenie a môže vynikať vo výtvarnom umení.
Ako pomáhame dyskalkulickým deťom v škole?
Učiteľ by mal zistiť, v čom má žiak nedostatky a ktoré chyby najčastejšie robí, vypracovať určitý plán, podľa ktorého by chcel postupovať a poradiť sa s rodičmi. Vysvetliť dieťaťu, v čom sú jeho problémy a nedostatky. Dopriať žiakovi dostatok času na splnenie úloh, pod časovým tlakom je v napätí a v strese. Byť trpezlivým a chápavým učiteľom. Definícia úlohy by mala byť jednoznačná a jasná, to neznamená stručná. Zadanie príkladu by malo byť širšie, rozpísanejšie a malo by v ňom byť presne vysvetlené, čo sa od žiaka očakáva. Pokiaľ sa dá, mal by učiteľ pri písomkách byť v blízkosti žiaka, zmierni tým pocit osamotenia, neistoty a zmätku u dieťaťa. Na písomkách im umožniť používať papier na poznámky. Využívanie špeciálnych metód (predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku a iné pomôcky), ktoré zjednodušia vzdelávanie žiaka. Hodnotiť žiaka čo možno najpozitívnejšie, oceniť každú snahu. Podporovať jeho sebadôveru. Spätné vracanie sa k už prebratým príkladom, pretože dieťa rýchlo zabúda.
Dyspraxia
Čo je dyspraxia?
Dyspraxia patrí medzi špecifické poruchy učenia a označuje sa ako vývojová porucha motorickej funkcie. Je to porucha, ktorej hlavnou črtou je postihnutie pohybovej koordinácie. Je spojená s určitou neobratnosťou pri vizuálne priestorových úlohách. Problém s koordináciou by mal byť viditeľný už od ranného detstva, veľmi skoro po narodení dieťaťa. Nemalo by ísť o získanú poruchu a nemala by byť ani zapríčinená defektmi zraku alebo sluchu. Špecifická porucha motorickej funkcie je známa tiež aj ako syndróm nešikovného dieťaťa, vývojová porucha koordinácie alebo vývojová dyspraxia. Osobitným typom tejto poruchy je vývinová rečová dyspraxia (tzv. rečová neobratnosť), ktorej príčinou je porucha mozgu v častiach, ktoré plánujú a programujú správne pohyby svalov artikulačných orgánov (pery, jazyk, zuby a ďalšie). Znamená to, že dieťa má oneskorený vývoj reči, hovorí nezrozumiteľne a má zlú výslovnosť hlavne na začiatku slova. Dieťa ťažšie rozumie informáciám prenášaným zmyslami, čo mu sťažuje i znížená koncentrácia, poruchy pozornosti, slabšie vizuálne vnímanie, deficit v priestorovej orientácií. Tie vedú k ťažkostiam vo formulovaní myšlienok, plánovaní akcií, v hľadaní riešenia problému, a pod.
Ako pomáhame dieťaťu s dyspraxiou?
Hodnotenie len výkonu, ktorý žiak stačil vykonať v časovom limite. Častejšia zmena pracovného rytmu, náplne práce. Viac odpočinku a prestávok počas práce. Precvičovanie motoriky v drobných pracovných činnostiach. Zvyšovanie sebadôvery. Naučenie žiaka účinným postupom, ako sa učiť, zvládať a dosahovať požiadavky naň kladené vo vyučovacom procese. Naučenie dieťaťa prispôsobiť sa prostrediu, aby bolo schopné samo plniť požiadavky naň kladené. Učiť dieťa zvládať zmeny, ale nevystavovať ho zbytočne vopred neohláseným zmenám, dieťa by malo byť informované, aby sa dokázalo na ne pripraviť, inak je pod zbytočným tlakom a stresom. Dôležité je tiež rozlíšiť a zistiť: čo chce dieťa robiť, čo chce vedieť a čo sa potrebuje naučiť, čo potrebuje vedieť. Nepodceňujeme kladnú motiváciu a hodnotenie dieťaťa.
